História Kongregácie

Kongregácia Dcér sv. Františka Assiského (CFSF – Congregatio Filiarum Sancti Francisci Assisiensis) bola založená v roku 1894 v Maďarsku – Budapešti, v Ostrihomskej arcidiecéze. Tu bol aj prvý materský dom. Zakladateľkou Kongregácie bola Matka Anna Brunner. Narodila sa 14. decembra 1851 v Eggatone pri Ulrichschlagu v Dolnom Rakúsku. Pochádzala zo zemianskej rodiny. Matka Anna, oslovená duchovnosťou  svätého Františka Assiského, dala svoje sily do služby chorým a chudobným, ku ktorým bola priťahovaná Kristovou láskou. Túžila žiť v chudobe, v pokore a v zjednotení sa s Bohom v láske.

Keď sa na území Uhorska začala venovať podomovému opatrovaniu chorých, zhromaždila okolo seba podobne zmýšľajúce dievčatá. Ideál zasväteného života v rehoľných sľuboch a služba chorým z nich vytvorilo prvé spoločenstvo.

Matka Anna  v roku 1894 s pomocou jej duchovného otca P. Fulgentia Schmidta OFM, zostavila krátke konštitúcie a odoslala ich na schválenie ostrihomskému arcibiskupovi. Záleželo jej na tom, aby pravidlá postupne dostali pápežské schválenie. Počet sestier rástol a pracovné príležitosti sa ponúkali aj v nemocniciach. Pre problémy národnostného charakteru musela Matka Anna spoločenstvo opustiť.

Život a pôsobenie Matky Anny sa vyznačovali chudobou podľa vzoru svätého Františka. Odkaz, ktorý nám zanechala, vyjadruje ducha: „Buďte pevné v modlitbe a vo svätej chudobe. Zostávajte v láske a v dôvere v Boha. Myslite vždy na svoje sväté povolanie.“ Matka Anna zomrela v r. 1911 a je pochovaná v Ostrave – Přívoze.

O napísanie rehoľných stanov bol cirkevnou vrchnosťou požiadaný P. Ľudovít Tomcsányi SJ (1846-1926). Posvätná Kongregácia pre rehoľníkov uznala spoločnosť ako Kongregáciu pápežského práva  25. januára 1935 a definitívne schválila stanovy Kongregácie 12. apríla 1943.

Dňa 12. novembra 1940 bola naša Kongregácia pripojená k Prvému a Druhému rádu svätého Františka Assiského. Týmto pridružením sme spoluúčastné na duchovnom podklade dobier a výsad, daných Prvému a Druhému serafínskemu rádu. Patríme do veľkej františkánskej rodiny.

Po II. vatikánskom koncile boli naše Konštitúcie generálnymi kapitulami viackrát upravené podľa koncilových dokumentov s túžbou uviesť do života ducha evanjelia a ducha svätého Františka Assiského. Definitívne boli schválené 4. októbra 1995 na sviatok svätého Františka Assiského.

Kongregácia Dcér sv. Františka Assiského má dnes provinciu na Slovensku a regióny v Maďarsku, v Rumunsku a v Amerike. Okrem toho pôsobia sestry aj na Ukrajine a v Albánsku.

Sestry sa venujú službe Kristovi v jeho chudobných, chorých a opustených bratoch a sestrách a vyučovaniu a výchove mládeže. Vedia, že službu Kristovi a Cirkvi splnia podľa Božej vôle len vtedy, ak budú verne žiť charizmu svätého Františka a svätosťou života odpovedať na Božiu lásku, ktorú rozlieva do sŕdc Duch Svätý.

Nech serafínsky oheň svätého Františka roznieti v mladých ľuďoch túžbu a odvahu ísť za Kristom a slúžiť mu s nerozdeleným srdcom.

Ukončenie jubilejného roka 2011

Generálne predstavené

V roku 1901 bola zvolená za generálnu predstavenú sestra M. Evangelista Nováková, ktorá zastávala tento úrad do roku 1910.

V roku 1910 bola zvolená za generálnu predstavenú sestra M. Flóra Kuscerová, ktorá zastávala tento úrad do roku 1944.

Po nej bola v roku 1944 zvolená za generálnu predstavenú sestra M. Bernadetta Wagnerová.

Rok 1950 zasiahol negatívne do vonkajšieho rozvoja prevažnej časti Kongregácie. Len Americká provincia zostala nedotknutá. V Maďarsku boli rehole zrušené, v Rumunsku boli silne obmedzené administratívnymi zásahmi a na Slovensku boli postupne likvidované všetky rehoľné spoločenstvá. Sestry museli opustiť školy a nemocnice. V komunistickom režime bolo veľmi ťažké zvolávať generálne kapituly, preto naša Kongregácia mala uprázdnený stolec generálnej predstavenej 12 rokov. Až v roku 1992 bola zvolaná generálna kapitula, na ktorej bola zvolená za generálnu predstavenú sestra M. Irenea Hamranová, ktorá bola v úrade do roku 2007.

V roku 2007 a 2013 bola generálnou kapitulou zvolená za generálnu predstavenú sestra M. Gerarda Farská.